Juan Carlos Zabala

Z KOŠÍC DO LOS ANGELES
V rannom detstve osirel a v detskom domove sa vo veku 13 rokov stretol so športovým inštruktorom Alexandrom Stirlingom, ktorý ho získal pre šport. Rozpoznal v ňom veľký bežecký talent a stal sa jeho trénerom a manažérom. Keď v roku 1931 vyhral Zabala juhoamerický šampionát na 10 000 metrov (31:19,0 min.), vzal ho jeho tréner na jeseň toho roku do Európy. Vo Viedni prekonal časom 1:42:30,4 h. svetový rekord v behu na 30 000 m na dráhe a iba 18 dní nato vo svojej maratónskej premiére zvíťazil v Košiciach v mimoriadne kvalitnom čase 2:33:19 h., ktorým o viac ako 8 minút prekonal traťový rekord Pála Királya z roku 1925. Zabalov výkon bol len o 22 sekúnd pomalší ako čas olympijského víťaza z roku 1928, Francúza El Quafiho. 11 dní po maratóne sa Zabala pokúšal 8. novembra o prekonanie svetového rekordu v hodinovke, výsledkom jeho snaženia bol však „iba“ rekord juhoamerický (18 605,77 m).
Svoje nesporné kvality však potvrdil o rok neskôr na OH v Los Angeles. Časom 2:31:36 vybojoval v novom olympijskom rekorde zlatú medailu.Pred OH 1936 v Berlíne vytvoril Zabala nový svetový rekord na 20 000 m (1:04:00,2 h.) a bol právom považovaný za najväčšieho adepta na zisk olympijského maratónskeho zlata. Na OH 1936 v Berlíne štartoval najskôr na desaťkilometrovej trati (6,. miesto – 31:22,0 min.), maratón však nedokončil.
Vo svojej krátkej maratónskej kariére stál Zabala na štarte piatich maratónov: vo dvoch zvíťazil a tri nedokončil. Dodnes mu patrí prvenstvo v tom, že je historicky najmladším olympijským víťazom na najdlhšej trati.
Na jeho počesť usporiadali organizátori MMM v roku 2006 1. ročník Juniorskej štafety – „Po stopách maratónskych legiend“. Zomrel 25.1.1983.