Príbehy deviatich desaťročí

header

Otvárame archívy, aby sme sa v našom seriáli pokúsili priblížiť čitateľovi dianie na maratóne v Košiciach postupne vždy v roku, ktorý je o presné násobky desaťročí vzdialený odo dneška.

  • ► KAPITOLA SIEDMA

    ČO SA UDIALO NA KOŠICKOM MARATÓNE PRED 30 ROKMI


    1989

    V znamení prevratných zmien.

    Maratón sa v roku 1989 konal iba niekoľko týždňov pred udalosťami, ktoré sa do dejín neskôr zapísali ako Zamatová revolúcia a priniesli prevratné zmeny v spoločenskom usporiadaní vtedajšieho Československa.

    A zásadné zmeny priniesol i samotný maratón v Košiciach. Po dlhých 63 rokoch sa nebežalo na obrátku do Sene a späť, ale maratón sa vôbec po prvýkrát odohral na mestskom okruhu, ktorý bol neskôr ešte niekoľkokrát upravovaný a vylepšovaný.

    Po deviatykrát sme v roku 1989 spoznali v Košiciach aj ženskú víťazku a tentoraz sa ňou v novom traťovom rekorde stala domáca pretekárka Alena Peterková. Jej rekord 2:31:28 potom odolával dlhých 20 rokov. Peterková vo svojej neskoršej kariére dosiahla niekoľko pozoruhodných výsledkov vrátane 4. miesta v Bostone v osobnom rekorde 2:25:16, no sprevádzal ju bohužiaľ i dvojročný zákaz činnosti kvôli dopingovým prehreškom.

    Na najvyššom stupienku ju sprevádzal ďalší domáci pretekár, Karel David, štartujúci v drese Dukly Banská Bystrica. Ten si vo vyrovnaných pretekoch poradil rozdielom niekoľkých sekúnd so svojimi sovietskymi súpermi a stal sa vo vtedy 65 ročnej histórii maratónu v poradí 12. víťazom reprezentujúcim domácu krajinu. Karel David patril vo svojej dobe k najlepším maratónskym bežcom v Európe, štartoval na olympiádach v Soule a Barcelone, vyhral maratóny vo Viedni, Bonne i Palerme a v roku 1991 si v Tokiu zlepšil osobný rekord výkonom 2:11:12.

    Na cieľovú šachovnicu, ktorá bola opäť vyznačená na štadióne Lokomotívy sa dostalo v časovom limite 970 mužov a 31 žien. Tým posledným bol výkonom 3:58:59 vtedy 43 ročný František Brunovský z Bratislavy. Okrem víťazov nájdeme pri listovaní výsledkovou listinou mnoho mien bežcov, ktorí sú maratónu v Košiciach verní dodnes a mnohí z nich právom patria k členom jeho Diamantového klubu.

    Pri záverečnom bilancovaní Medzinárodného maratónu mieru 1989 vládlo na jednej strane nadšenie z nového mestského okruhu a pozitívnych odoziev, no počuť bolo i hlasy zástancov pôvodnej trate do Sene. Polemiky trvali s menšou či väčšou intenzitou ešte niekoľko rokov, no myšlienka opustiť stále atraktívnejší mestský okruh už nenašla rozhodujúcu podporu.

    VÝSLEDKY
    Medzinárodný maratón mieru

    1. október 1989
     
    ŽENY

    1. Alena Peterková TCH (CZE) 2:31:28
    2. Yong-Ok Cho PRK 2:40:23
    3. Jong-Rang Lee PRK 2:40:23

     
    MUŽI

    1. Karel David TCH (CZE) 2:18:39
    2. Igor Levtejev URS (RUS) 2:18:52
    3. Aleksandr Vyčužanin URS (RUS) 2:18:57

    Ak sa chcete vrátiť k predošlým kapitolám, máte ich k dispozícii tu:
    Príbehy deviatich desaťročí 2019

     

    Príbehy deviatich desaťročí 2018

     

    Príbehy deviatich desaťročí 2017
  • Bolo leto roku 1924 keď Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe navštívil olympijské hry v Paríži. Nadšenie s akým sa vrátil domov sa pretavilo do rozhodnutia zorganizovať maratónsky beh, keďže práve táto disciplína ho v Paríži najviac očarila. Uplynulo iba pár týždňov a 28. októbra, v deň 6. výročia vzniku Československa, sa 8 odvážlivcov postavilo na štart pod zrúcaninou Turnianskeho hradu, aby sa vydali smerom do Košíc, v ústrety vtedy ešte netušenému dobrodružstvu. Prvý víťaz, domáci bežec Karol Halla, sa o obhajobu prvenstva pokúšal celkom ešte 9krát no rastúca konkurencia bola proti. Už v druhom ročníku bola účasť medzinárodná a v treťom vavrínový veniec putoval na krku Paula Hempela do Nemecka. Vyslal ho klub SC Charlottenburg, ktorý dodnes existuje a ktorý stál a stále stojí pri slávnom Berlínskom maratóne.

    Maratón na východe Slovenska sa rýchlo udomácnil a našiel odozvu i vo svete. Dodnes pamätným je rok 1931, keď 20 ročný argentínsky mladík Juan Carlos Zabala šokoval všetkých svojim traťovým rekordom 2:33:19. Našlo sa veľa pochybovačov, no všetci boli umlčaní Zabalovým víťazstvom na olympiáde v Los Angeles o rok neskôr. Treba zdôrazniť, že výkony dosahované v Košiciach mali vždy punc hodnovernosti, keďže od roku 1924 bola trať každý rok vymeriavaná presne podľa regúl a to na dnes už všeobecne známych 42.195 km. Nebola to až taká samozrejmosť, keďže ešte v roku 1956 sa napríklad v Bostone bežalo na trati dlhej 40.6 km.

    Ani útrapy vojny maratón nezastavili a kontinuita ostala zachovaná. Snehová nádielka v roku 1946 akoby predznamenala, že začína éra Severanov. Tí z Nórska, Švédska, či Fínska vyhrali od onej snehovej nádielky do roku 1956 celkom až 8krát, keď v poslednom zmienenom roku triumfoval Švéd Thomas Nillson v novom traťovom rekorde 2:22:06.

    V Škandinávii mal v tom období košický maratón úžasné renomé. „Nech nám Boston prepáči, ale najväčšie maratónske súboje sveta sa odohrávajú v Košiciach,“ napísal denník Göteborgs Posten. A šéf švédskej výpravy Bertil Hoonk vyhlásil: „Keby som mohol, košický maratón vyhlásim za oficiálne majstrovstvá Európy – neoficiálnymi sú už dnes.“

    Veľký posun traťového rekordu dosiahol v roku 1959 Rus Segej Popov, ktorý nielenže zvíťazil časom 2:17:45 ale na konci roka mu vďaka tomuto výkonu patrila i prvá priečka vo svetových maratónskych rebríčkoch. Ešte v jednom parametri boli Košice svetovou jednotkou a to v počte účastníkov. Dnes sa to pri masových maratónoch zdá úsmevné, ale v rokoch 1946 a 1947 dobehlo v Košiciach v porovnaní s ostatným svetom najviac bežcov do cieľa – zhodne 74.

    V roku 1960 dostali Košice svoj umelecký symbol. Bronzovú, 3,5 metra vysokú sochu maratónca, pod ktorou môžu všetci obdivovať mená víťazov. Už o rok pribudlo meno z najväčších. Prišiel, videl, zvíťazil. Reč je o Abebe Bikilovi, olympijskom víťazovi z Ríma a neskôr i Tokia. V meste vtedy nežilo ani 80.000 obyvateľov, no pri dobehu sa ich na štadióne tiesnilo temer 30.000 a ďalšie tisícky bohato lemovali trať.

    Nasledovali maratóny ozdobené ďalšími zvučnými menami. Svetový rekordér Američan Leonard Edelen vyhral v roku 1963 a na štarte sa postupne striedali skvelí bežci Veľkej Británie a Comonwealthu ako Bill Adcocks, John Farrington, Derek Clayton, či Ron Hill.

    Bežať v Košiciach znamenalo splniť pomerne náročný kvalifikačný limit. Ten sa stal minulosťou až v roku 1980, keď sa maratón v Košiciach otvoril aj ženám. Na dlhé roky ho ovládla Nemka Christa Vahlensieck. Už v roku 1977 utvorila v Berlíne svetový rekord 2:34:48, aby v rokoch 1981 – 1988 zvíťazila v Košiciach celkovo 5krát. O víťazstvo sa opakovane pokúšal a jej krajan, dvojnásobný olympijský víťaz Waldemar Cierpinski, no ani jeden z piatich štartov mu na to nestačil. V Košiciach svoju maratónsku kariéru otvoril debutom v roku 1974 i zavŕšil posledným štartom v roku 1985.

    Veľkú zmenu priniesol rok 1989. Necelé dva mesiace pred nežnou revolúciou akoby maratón už predznamenal aj spoločenské zmeny. Tradičná trať do Sene a späť, prvýkrát vítajúca bežcov v roku 1926, bola nahradená mestským okruhom. Ten pritiahol pozornosť celého sveta v roku 1997, keď sa v Košiciach konali Majstrovstvá sveta v polmaratóne IAAF. Padali rekordy, keď traja muži dobehli v čase pod 60 minút. Preteky ovládla Keňa a tituly si odniesli Shem Kororia a Tegla Loroupe.

    Už o dva roky neskôr, v roku 1999, získali Košice ďalšiu poctu. Hostili 12. svetový kongres AIMS a tak dostali možnosť prezentovať svoju bohatú maratónsku históriu a organizačné schopnosti opäť. Už vtedy, ale i mnohokrát neskôr bolo deklarované, že Košice sú miestom, kde sa organizuje kontinuálne najstarší maratón v Európe. A vo svete má bohatšiu tradíciu len Boston. Pozorným štatistikom neušlo, že oba tieto maratóny majú i dvoch spoločných víťazov. Sú to Švéd Karl Leanderson (Boston 1949,Košice 1948 a 1950) a Belgičan Aurele Vandenriessche (Boston 1963 a 1964, Košice 1965).

    Posledným historickým míľnikom bol zatiaľ rok 2014, v ktorom si maratón v Košiciach pripomenul 90. výročie od svojho vzniku a okrem množstva významných hostí sa do zástupu gratulantov postavilo i 10.200 bežcov z celého sveta.