Otvárame archívy, aby sme sa v našom seriáli pokúsili priblížiť čitateľovi dianie na maratóne v Košiciach postupne vždy v roku, ktorý je o presné násobky desaťročí vzdialený odo dneška.
-
► KAPITOLA DEVIATA
ČO SA UDIALO NA KOŠICKOM MARATÓNE PRED 10 ROKMI
Medzinárodný maratón mieru 2010
V našom seriáli, ktorého poslednú časť práve čítate, sme sa vracali k maratónskemu dianiu vzdialenému odo dneška o násobky jednotlivých dekád. Dostali sme sa tak postupne až k roku 2010, na ktorý sú spomienky mnohých z nás samozrejme ešte stále veľmi živé.
Bol to rok, v ktorom sa medzi čestnými hosťami v Košiciach opäť objavila i Christa Vahlensieck. Skvelá nemecká bežkyňa, ťažko napodobiteľná s jej piatimi víťazstvami na MMM v rozpätí rokov 1981 – 1988. Christe sme venovali pozornosť v projekte Po stopách maratónskych legiend a sama dokázala, že je stále vo výbornej forme, keď neváhala a spolu so študentskou štafetou nesúcou jej meno absolvovala záverečnú časť maratónskej trate.
Samotné preteky priniesli vyššiu kvalitu a veľmi dramatickú koncovku najmä v súťaži mužov. Svedčí o tom fakt, že všetci traja medailisti dobehli v čase lepšom než dovtedy platný traťový rekord Keňana Willimama Biamu z roku 2007, ktorý ho vtedy vytvoril výkonom 2:09:53.
Jeho krajan Gilbert Chepkwony ho prepísal o takmer minútu a pol snáď i vďaka už zmienenému tlaku svojich rivalov, ktorí napokon za zlatým stupienkom zaostali o menej než 10 sekúnd. Tento výkon sa rozhodne nestratil ani z pohľadu medzinárodnej konkurencie, keď znamenal deviaty najkvalitnejší čas víťaza niektorého z európskych maratónov za rok 2010 a Košice tak v tomto ohľade predčili i zápolenia v Ríme, Barcelone, Miláne, Viedni, či Hamburgu.
Ženám sa na trati až tak nedarilo. Víťazná Almez Balcha zaostala za rok starým rekordom Oleny Burkovskej o takmer 6 minút. Lepšie sa jej potom darilo v decembri v španielskom Castellone, kde opäť zvíťazila, no v oveľa kvalitnejšom čase 2:31:27.
VÝSLEDKY
Medzinárodný maratón mieru
3. október 2010
ŽENY1. Almaz Alemu Balcha ETH 2:35:35 2. Kamila Khanipova RUS 2:43:39 3. Ingrid Petnuchová SVK 3:53:42
MUŽI1. Gilbert Kiptoo Chepkwony KEN 2:08:33 2. Solomon Naibei Bushendich KEN 2:08:41 3. Peter Kiplagat Chebet KEN 2:08:42
Ak sa chcete vrátiť k predošlým kapitolám, máte ich k dispozícii tu:
- Kapitola deviata: Čo sa udialo pred 10 rokmi (2009)
- Kapitola ôsma: Čo sa udialo pred 20 rokmi (1999)
- Kapitola siedma: Čo sa udialo pred 30 rokmi (1989)
- Kapitola šiesta: Čo sa udialo pred 40 rokmi (1979)
- Kapitola piata: Čo sa udialo pred 50 rokmi (1969)
- Kapitola štvrtá: Čo sa udialo pred 60 rokmi (1959)
- Kapitola tretia: Čo sa udialo pred 70 rokmi (1949)
- Kapitola druhá: Čo sa udialo pred 80 rokmi (1939)
- Kapitola prvá: Čo sa udialo pred 90 rokmi (1929)
- Kapitola deviata: Čo sa udialo pred 10 rokmi (2008)
- Kapitola ôsma: Čo sa udialo pred 20 rokmi (1998)
- Kapitola siedma: Čo sa udialo pred 30 rokmi (1988)
- Kapitola šiesta: Čo sa udialo pred 40 rokmi (1978)
- Kapitola piata: Čo sa udialo pred 50 rokmi (1968)
- Kapitola štvrtá: Čo sa udialo pred 60 rokmi (1958)
- Kapitola tretia: Čo sa udialo pred 70 rokmi (1948)
- Kapitola druhá: Čo sa udialo pred 80 rokmi (1938)
- Kapitola prvá: Čo sa udialo pred 90 rokmi (1928)
- Kapitola deviata: Čo sa udialo pred 10 rokmi (2007)
- Kapitola ôsma: Čo sa udialo pred 20 rokmi (1997)
- Kapitola siedma: Čo sa udialo pred 30 rokmi (1987)
- Kapitola šiesta: Čo sa udialo pred 40 rokmi (1977)
- Kapitola piata: Čo sa udialo pred 50 rokmi (1967)
- Kapitola štvrtá: Čo sa udialo pred 60 rokmi (1957)
- Kapitola tretia: Čo sa udialo pred 70 rokmi (1947)
- Kapitola druhá: Čo sa udialo pred 80 rokmi (1937)
- Kapitola prvá: Čo sa udialo pred 90 rokmi (1927)
-
Bolo leto roku 1924 keď Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe navštívil olympijské hry v Paríži. Nadšenie s akým sa vrátil domov sa pretavilo do rozhodnutia zorganizovať maratónsky beh, keďže práve táto disciplína ho v Paríži najviac očarila. Uplynulo iba pár týždňov a 28. októbra, v deň 6. výročia vzniku Československa, sa 8 odvážlivcov postavilo na štart pod zrúcaninou Turnianskeho hradu, aby sa vydali smerom do Košíc, v ústrety vtedy ešte netušenému dobrodružstvu. Prvý víťaz, domáci bežec Karol Halla, sa o obhajobu prvenstva pokúšal celkom ešte 9krát no rastúca konkurencia bola proti. Už v druhom ročníku bola účasť medzinárodná a v treťom vavrínový veniec putoval na krku Paula Hempela do Nemecka. Vyslal ho klub SC Charlottenburg, ktorý dodnes existuje a ktorý stál a stále stojí pri slávnom Berlínskom maratóne.
Maratón na východe Slovenska sa rýchlo udomácnil a našiel odozvu i vo svete. Dodnes pamätným je rok 1931, keď 20 ročný argentínsky mladík Juan Carlos Zabala šokoval všetkých svojim traťovým rekordom 2:33:19. Našlo sa veľa pochybovačov, no všetci boli umlčaní Zabalovým víťazstvom na olympiáde v Los Angeles o rok neskôr. Treba zdôrazniť, že výkony dosahované v Košiciach mali vždy punc hodnovernosti, keďže od roku 1924 bola trať každý rok vymeriavaná presne podľa regúl a to na dnes už všeobecne známych 42.195 km. Nebola to až taká samozrejmosť, keďže ešte v roku 1956 sa napríklad v Bostone bežalo na trati dlhej 40.6 km.
Ani útrapy vojny maratón nezastavili a kontinuita ostala zachovaná. Snehová nádielka v roku 1946 akoby predznamenala, že začína éra Severanov. Tí z Nórska, Švédska, či Fínska vyhrali od onej snehovej nádielky do roku 1956 celkom až 8krát, keď v poslednom zmienenom roku triumfoval Švéd Thomas Nillson v novom traťovom rekorde 2:22:06.
V Škandinávii mal v tom období košický maratón úžasné renomé. „Nech nám Boston prepáči, ale najväčšie maratónske súboje sveta sa odohrávajú v Košiciach,“ napísal denník Göteborgs Posten. A šéf švédskej výpravy Bertil Hoonk vyhlásil: „Keby som mohol, košický maratón vyhlásim za oficiálne majstrovstvá Európy – neoficiálnymi sú už dnes.“
Veľký posun traťového rekordu dosiahol v roku 1959 Rus Segej Popov, ktorý nielenže zvíťazil časom 2:17:45 ale na konci roka mu vďaka tomuto výkonu patrila i prvá priečka vo svetových maratónskych rebríčkoch. Ešte v jednom parametri boli Košice svetovou jednotkou a to v počte účastníkov. Dnes sa to pri masových maratónoch zdá úsmevné, ale v rokoch 1946 a 1947 dobehlo v Košiciach v porovnaní s ostatným svetom najviac bežcov do cieľa – zhodne 74.
V roku 1960 dostali Košice svoj umelecký symbol. Bronzovú, 3,5 metra vysokú sochu maratónca, pod ktorou môžu všetci obdivovať mená víťazov. Už o rok pribudlo meno z najväčších. Prišiel, videl, zvíťazil. Reč je o Abebe Bikilovi, olympijskom víťazovi z Ríma a neskôr i Tokia. V meste vtedy nežilo ani 80.000 obyvateľov, no pri dobehu sa ich na štadióne tiesnilo temer 30.000 a ďalšie tisícky bohato lemovali trať.
Nasledovali maratóny ozdobené ďalšími zvučnými menami. Svetový rekordér Američan Leonard Edelen vyhral v roku 1963 a na štarte sa postupne striedali skvelí bežci Veľkej Británie a Comonwealthu ako Bill Adcocks, John Farrington, Derek Clayton, či Ron Hill.
Bežať v Košiciach znamenalo splniť pomerne náročný kvalifikačný limit. Ten sa stal minulosťou až v roku 1980, keď sa maratón v Košiciach otvoril aj ženám. Na dlhé roky ho ovládla Nemka Christa Vahlensieck. Už v roku 1977 utvorila v Berlíne svetový rekord 2:34:48, aby v rokoch 1981 – 1988 zvíťazila v Košiciach celkovo 5krát. O víťazstvo sa opakovane pokúšal a jej krajan, dvojnásobný olympijský víťaz Waldemar Cierpinski, no ani jeden z piatich štartov mu na to nestačil. V Košiciach svoju maratónsku kariéru otvoril debutom v roku 1974 i zavŕšil posledným štartom v roku 1985.
Veľkú zmenu priniesol rok 1989. Necelé dva mesiace pred nežnou revolúciou akoby maratón už predznamenal aj spoločenské zmeny. Tradičná trať do Sene a späť, prvýkrát vítajúca bežcov v roku 1926, bola nahradená mestským okruhom. Ten pritiahol pozornosť celého sveta v roku 1997, keď sa v Košiciach konali Majstrovstvá sveta v polmaratóne IAAF. Padali rekordy, keď traja muži dobehli v čase pod 60 minút. Preteky ovládla Keňa a tituly si odniesli Shem Kororia a Tegla Loroupe.
Už o dva roky neskôr, v roku 1999, získali Košice ďalšiu poctu. Hostili 12. svetový kongres AIMS a tak dostali možnosť prezentovať svoju bohatú maratónsku históriu a organizačné schopnosti opäť. Už vtedy, ale i mnohokrát neskôr bolo deklarované, že Košice sú miestom, kde sa organizuje kontinuálne najstarší maratón v Európe. A vo svete má bohatšiu tradíciu len Boston. Pozorným štatistikom neušlo, že oba tieto maratóny majú i dvoch spoločných víťazov. Sú to Švéd Karl Leanderson (Boston 1949,Košice 1948 a 1950) a Belgičan Aurele Vandenriessche (Boston 1963 a 1964, Košice 1965).
Posledným historickým míľnikom bol zatiaľ rok 2014, v ktorom si maratón v Košiciach pripomenul 90. výročie od svojho vzniku a okrem množstva významných hostí sa do zástupu gratulantov postavilo i 10.200 bežcov z celého sveta.