Príbehy deviatich desaťročí

header

Otvárame archívy, aby sme sa v našom seriáli pokúsili priblížiť čitateľovi dianie na maratóne v Košiciach postupne vždy v roku, ktorý je o presné násobky desaťročí vzdialený odo dneška.

  • ► KAPITOLA PRVÁ

    ČO SA UDIALO NA KOŠICKOM MARATÓNE PRED 90 ROKMI


    1989

    Maratón sa siedmym ročníkom rozlúčil so štadiónom KAC, ležiacom v blízkosti vtedajších košických Gajdových kúpeľov, dnes mieste známom ako park Anička.

    Organizátori už vtedy „poľovali“ po najkvalitnejších bežcoch tej doby, a tak v hľadáčiku skončil aj český vytrvalec Oskar Hekš, druhý na septembrovom maratóne vo Viedni. Požiadavky jeho klubu Hagibor boli na tú dobu nadštandardné, keď zahŕňali lístok 2. triedy, stravu a ďalšie súvisiace výdavky. Organizátori prikývli no napokon sa dočkali sklamania, keď mu štart, ako vojakovi základnej služby, zakázalo samotné Ministerstvo národnej obrany.

    Do úlohy favorita tak začali pasovať, popri dvojnásobnom víťazovi Józsefovi Galambosovi, aj v Košiciach debutujúceho majstra Lotyšska Artura Motmillersa, ktorého sme potom na štarte vídavali až do roku 1937. Lotyš bol prvý na méte 10. kilometra v medzičase 37:03, potom taktovku prevzal práve Galambos, ktorého rozhodcovia zapísali ako vedúceho pretekára ešte i dvanásť kilometrov pred cieľom. Napokon sa mu, z dôvodov, ktoré nie sú doteraz známe, preteky dokončiť nepodarilo.

    Cesta k prvenstvu sa tak otvorila pre jeho krajana Istvána Zelenku, bronzového z predošlého šiesteho ročníka Slovenského medzinárodného maratónu, ako sa maratón v Košiciach vtedy nazýval. Kronikári zaznamenali okrem samotných výsledkov i nevľúdne počasie, rozbahnené cesty s kalužami vody a údajne až 15 000 divákov popri trati v meste, ktoré v tom čase podľa dobových prameňov obývalo niečo viac ako 70 000 ľudí.

    VÝSLEDKY
    Slovenský medzinárodný maratón

    28. október 1930

    MUŽI

    1. István Zelenka HUN 2:50:58
    2. József Gyetvai HUN 2:55:32
    3. Josef Bena TCH 2:57:05

    Ak sa chcete vrátiť k predošlým kapitolám, máte ich k dispozícii tu:
    Príbehy deviatich desaťročí 2020

     

    Príbehy deviatich desaťročí 2019

     

    Príbehy deviatich desaťročí 2018

     

    Príbehy deviatich desaťročí 2017
  • Bolo leto roku 1924 keď Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe navštívil olympijské hry v Paríži. Nadšenie s akým sa vrátil domov sa pretavilo do rozhodnutia zorganizovať maratónsky beh, keďže práve táto disciplína ho v Paríži najviac očarila. Uplynulo iba pár týždňov a 28. októbra, v deň 6. výročia vzniku Československa, sa 8 odvážlivcov postavilo na štart pod zrúcaninou Turnianskeho hradu, aby sa vydali smerom do Košíc, v ústrety vtedy ešte netušenému dobrodružstvu. Prvý víťaz, domáci bežec Karol Halla, sa o obhajobu prvenstva pokúšal celkom ešte 9krát no rastúca konkurencia bola proti. Už v druhom ročníku bola účasť medzinárodná a v treťom vavrínový veniec putoval na krku Paula Hempela do Nemecka. Vyslal ho klub SC Charlottenburg, ktorý dodnes existuje a ktorý stál a stále stojí pri slávnom Berlínskom maratóne.

    Maratón na východe Slovenska sa rýchlo udomácnil a našiel odozvu i vo svete. Dodnes pamätným je rok 1931, keď 20 ročný argentínsky mladík Juan Carlos Zabala šokoval všetkých svojim traťovým rekordom 2:33:19. Našlo sa veľa pochybovačov, no všetci boli umlčaní Zabalovým víťazstvom na olympiáde v Los Angeles o rok neskôr. Treba zdôrazniť, že výkony dosahované v Košiciach mali vždy punc hodnovernosti, keďže od roku 1924 bola trať každý rok vymeriavaná presne podľa regúl a to na dnes už všeobecne známych 42.195 km. Nebola to až taká samozrejmosť, keďže ešte v roku 1956 sa napríklad v Bostone bežalo na trati dlhej 40.6 km.

    Ani útrapy vojny maratón nezastavili a kontinuita ostala zachovaná. Snehová nádielka v roku 1946 akoby predznamenala, že začína éra Severanov. Tí z Nórska, Švédska, či Fínska vyhrali od onej snehovej nádielky do roku 1956 celkom až 8krát, keď v poslednom zmienenom roku triumfoval Švéd Thomas Nillson v novom traťovom rekorde 2:22:06.

    V Škandinávii mal v tom období košický maratón úžasné renomé. „Nech nám Boston prepáči, ale najväčšie maratónske súboje sveta sa odohrávajú v Košiciach,“ napísal denník Göteborgs Posten. A šéf švédskej výpravy Bertil Hoonk vyhlásil: „Keby som mohol, košický maratón vyhlásim za oficiálne majstrovstvá Európy – neoficiálnymi sú už dnes.“

    Veľký posun traťového rekordu dosiahol v roku 1959 Rus Segej Popov, ktorý nielenže zvíťazil časom 2:17:45 ale na konci roka mu vďaka tomuto výkonu patrila i prvá priečka vo svetových maratónskych rebríčkoch. Ešte v jednom parametri boli Košice svetovou jednotkou a to v počte účastníkov. Dnes sa to pri masových maratónoch zdá úsmevné, ale v rokoch 1946 a 1947 dobehlo v Košiciach v porovnaní s ostatným svetom najviac bežcov do cieľa – zhodne 74.

    V roku 1960 dostali Košice svoj umelecký symbol. Bronzovú, 3,5 metra vysokú sochu maratónca, pod ktorou môžu všetci obdivovať mená víťazov. Už o rok pribudlo meno z najväčších. Prišiel, videl, zvíťazil. Reč je o Abebe Bikilovi, olympijskom víťazovi z Ríma a neskôr i Tokia. V meste vtedy nežilo ani 80.000 obyvateľov, no pri dobehu sa ich na štadióne tiesnilo temer 30.000 a ďalšie tisícky bohato lemovali trať.

    Nasledovali maratóny ozdobené ďalšími zvučnými menami. Svetový rekordér Američan Leonard Edelen vyhral v roku 1963 a na štarte sa postupne striedali skvelí bežci Veľkej Británie a Comonwealthu ako Bill Adcocks, John Farrington, Derek Clayton, či Ron Hill.

    Bežať v Košiciach znamenalo splniť pomerne náročný kvalifikačný limit. Ten sa stal minulosťou až v roku 1980, keď sa maratón v Košiciach otvoril aj ženám. Na dlhé roky ho ovládla Nemka Christa Vahlensieck. Už v roku 1977 utvorila v Berlíne svetový rekord 2:34:48, aby v rokoch 1981 – 1988 zvíťazila v Košiciach celkovo 5krát. O víťazstvo sa opakovane pokúšal a jej krajan, dvojnásobný olympijský víťaz Waldemar Cierpinski, no ani jeden z piatich štartov mu na to nestačil. V Košiciach svoju maratónsku kariéru otvoril debutom v roku 1974 i zavŕšil posledným štartom v roku 1985.

    Veľkú zmenu priniesol rok 1989. Necelé dva mesiace pred nežnou revolúciou akoby maratón už predznamenal aj spoločenské zmeny. Tradičná trať do Sene a späť, prvýkrát vítajúca bežcov v roku 1926, bola nahradená mestským okruhom. Ten pritiahol pozornosť celého sveta v roku 1997, keď sa v Košiciach konali Majstrovstvá sveta v polmaratóne IAAF. Padali rekordy, keď traja muži dobehli v čase pod 60 minút. Preteky ovládla Keňa a tituly si odniesli Shem Kororia a Tegla Loroupe.

    Už o dva roky neskôr, v roku 1999, získali Košice ďalšiu poctu. Hostili 12. svetový kongres AIMS a tak dostali možnosť prezentovať svoju bohatú maratónsku históriu a organizačné schopnosti opäť. Už vtedy, ale i mnohokrát neskôr bolo deklarované, že Košice sú miestom, kde sa organizuje kontinuálne najstarší maratón v Európe. A vo svete má bohatšiu tradíciu len Boston. Pozorným štatistikom neušlo, že oba tieto maratóny majú i dvoch spoločných víťazov. Sú to Švéd Karl Leanderson (Boston 1949,Košice 1948 a 1950) a Belgičan Aurele Vandenriessche (Boston 1963 a 1964, Košice 1965).

    Posledným historickým míľnikom bol zatiaľ rok 2014, v ktorom si maratón v Košiciach pripomenul 90. výročie od svojho vzniku a okrem množstva významných hostí sa do zástupu gratulantov postavilo i 10.200 bežcov z celého sveta.