Otvárame archívy, aby sme sa v našom seriáli pokúsili priblížiť čitateľovi dianie na maratóne v Košiciach
postupne vždy v roku, ktorý je o presné násobky desaťročí vzdialený odo dneška.
-
► KAPITOLA PIATA
ČO SA UDIALO NA KOŠICKOM MARATÓNE PRED 50 ROKMI
Víťazný vavrín z Košíc pre maďarského olympionika
V októbri 1971, šesť týždňov po majstrovstvách Európy v Helsinkách sa organizátori snažili dostať do Košíc čo možno najkvalitnejšiu konkurenciu. Už vtedy sa ukazovalo, že pravidelné augustové kontinentálne a neskôr i svetové šampionáty, dopĺňané každé štyri roky olympiádou, sa stávajú výraznou prekážkou v snahe dostať na štart v Košiciach tých najlepších.
O to viac, že aj záplava nových silných mestských maratónov naberala postupne na intenzite. A tak sa v Košiciach v poli pretekárov v roku 1971 zákonite objavili i mená bežcov bez väčších skúseností, no ako sa neskôr ukázalo, so zaujímavou budúcnosťou.
Takým bol i sotva 20 ročný Hans-Joachim Truppel, ktorý sa pri premiére na MMM napokon iba tesne dostal pod hranicu 2:30 avšak neskôr patril medzi popredných bežcov starého kontinentu. Hovorí o tom aj fakt, že to dotiahol až k osobnému rekordu 2:11:56 a zaujímavým priečkam na neskorších šampionátoch.
Tón pretekom v Košiciach tak v roku 1971 udávali ešte tí starší. Vysoké tempo, ktoré na 5. km po prepočítaní signalizovalo výsledný čas pod 2:14, sa podujalo udržiavať až 23 bežcov i keď sa dalo čakať, že skupina sa postupne rozpadne.
Na 15. km to na čele skúšal dokonca i už spomínaný mladučký Truppel, no sily si zjavne najlepšie rozložil jeden z najskúsenejších. Bol ním maďarský šampión Gyula Tóth, ktorý si tak po roku 1966, teraz ako 34 ročný, napokon pripísal i druhé víťazstvo v Košiciach. Popri jeho dvoch štartoch na olympiádach v Mexiku a Mníchove i desiatom mieste na už zmienenom európskom šampionáte v Helsinkách sa práve víťazstvá na MMM radia k najvýraznejším medzníkom v jeho kariére.
Z vtedy domácich bežcov na najvyššiu, celkovo 12. priečku, dosiahol Václav Mládek, štartujúci za klub Secheza Lovosice. Ak sa pustíte do hľadania Košičanov, tým sa veru v roku 1971 príliš nedarilo. V štartovej listine ich bolo napokon iba zopár, a tak česť na 72. mieste zachraňoval Vincent Juhás, ktorý sa svojim cieľovým časom prehupol o 12 sekúnd nad hranicu troch hodín. Skončil takmer na chvoste, keď z celkového počtu 99 štartujúcich bežcov sa ich do cieľa dostalo napokon 85.
VÝSLEDKY
Medzinárodný maratón mieru
3. október 1971
MUŽI1. Gyula Tóth HUN 2:21:43,6 2. Kalle Hakkarainen FIN 2:22:04,4 3. Desmond McGann IRL 2:22:59,8
Ak sa chcete vrátiť k predošlým kapitolám, máte ich k dispozícii tu:
- Kapitola deviata: Čo sa udialo pred 10 rokmi (2009)
- Kapitola ôsma: Čo sa udialo pred 20 rokmi (1999)
- Kapitola siedma: Čo sa udialo pred 30 rokmi (1989)
- Kapitola šiesta: Čo sa udialo pred 40 rokmi (1979)
- Kapitola piata: Čo sa udialo pred 50 rokmi (1969)
- Kapitola štvrtá: Čo sa udialo pred 60 rokmi (1959)
- Kapitola tretia: Čo sa udialo pred 70 rokmi (1949)
- Kapitola druhá: Čo sa udialo pred 80 rokmi (1939)
- Kapitola prvá: Čo sa udialo pred 90 rokmi (1929)
- Kapitola deviata: Čo sa udialo pred 10 rokmi (2008)
- Kapitola ôsma: Čo sa udialo pred 20 rokmi (1998)
- Kapitola siedma: Čo sa udialo pred 30 rokmi (1988)
- Kapitola šiesta: Čo sa udialo pred 40 rokmi (1978)
- Kapitola piata: Čo sa udialo pred 50 rokmi (1968)
- Kapitola štvrtá: Čo sa udialo pred 60 rokmi (1958)
- Kapitola tretia: Čo sa udialo pred 70 rokmi (1948)
- Kapitola druhá: Čo sa udialo pred 80 rokmi (1938)
- Kapitola prvá: Čo sa udialo pred 90 rokmi (1928)
- Kapitola deviata: Čo sa udialo pred 10 rokmi (2007)
- Kapitola ôsma: Čo sa udialo pred 20 rokmi (1997)
- Kapitola siedma: Čo sa udialo pred 30 rokmi (1987)
- Kapitola šiesta: Čo sa udialo pred 40 rokmi (1977)
- Kapitola piata: Čo sa udialo pred 50 rokmi (1967)
- Kapitola štvrtá: Čo sa udialo pred 60 rokmi (1957)
- Kapitola tretia: Čo sa udialo pred 70 rokmi (1947)
- Kapitola druhá: Čo sa udialo pred 80 rokmi (1937)
- Kapitola prvá: Čo sa udialo pred 90 rokmi (1927)
-
Bolo leto roku 1924 keď Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe navštívil olympijské hry v Paríži. Nadšenie s akým sa vrátil domov sa pretavilo do rozhodnutia zorganizovať maratónsky beh, keďže práve táto disciplína ho v Paríži najviac očarila. Uplynulo iba pár týždňov a 28. októbra, v deň 6. výročia vzniku Československa, sa 8 odvážlivcov postavilo na štart pod zrúcaninou Turnianskeho hradu, aby sa vydali smerom do Košíc, v ústrety vtedy ešte netušenému dobrodružstvu. Prvý víťaz, domáci bežec Karol Halla, sa o obhajobu prvenstva pokúšal celkom ešte 9krát no rastúca konkurencia bola proti. Už v druhom ročníku bola účasť medzinárodná a v treťom vavrínový veniec putoval na krku Paula Hempela do Nemecka. Vyslal ho klub SC Charlottenburg, ktorý dodnes existuje a ktorý stál a stále stojí pri slávnom Berlínskom maratóne.
Maratón na východe Slovenska sa rýchlo udomácnil a našiel odozvu i vo svete. Dodnes pamätným je rok 1931, keď 20 ročný argentínsky mladík Juan Carlos Zabala šokoval všetkých svojim traťovým rekordom 2:33:19. Našlo sa veľa pochybovačov, no všetci boli umlčaní Zabalovým víťazstvom na olympiáde v Los Angeles o rok neskôr. Treba zdôrazniť, že výkony dosahované v Košiciach mali vždy punc hodnovernosti, keďže od roku 1924 bola trať každý rok vymeriavaná presne podľa regúl a to na dnes už všeobecne známych 42.195 km. Nebola to až taká samozrejmosť, keďže ešte v roku 1956 sa napríklad v Bostone bežalo na trati dlhej 40.6 km.
Ani útrapy vojny maratón nezastavili a kontinuita ostala zachovaná. Snehová nádielka v roku 1946 akoby predznamenala, že začína éra Severanov. Tí z Nórska, Švédska, či Fínska vyhrali od onej snehovej nádielky do roku 1956 celkom až 8krát, keď v poslednom zmienenom roku triumfoval Švéd Thomas Nillson v novom traťovom rekorde 2:22:06.
V Škandinávii mal v tom období košický maratón úžasné renomé. „Nech nám Boston prepáči, ale najväčšie maratónske súboje sveta sa odohrávajú v Košiciach,“ napísal denník Göteborgs Posten. A šéf švédskej výpravy Bertil Hoonk vyhlásil: „Keby som mohol, košický maratón vyhlásim za oficiálne majstrovstvá Európy – neoficiálnymi sú už dnes.“
Veľký posun traťového rekordu dosiahol v roku 1959 Rus Segej Popov, ktorý nielenže zvíťazil časom 2:17:45 ale na konci roka mu vďaka tomuto výkonu patrila i prvá priečka vo svetových maratónskych rebríčkoch. Ešte v jednom parametri boli Košice svetovou jednotkou a to v počte účastníkov. Dnes sa to pri masových maratónoch zdá úsmevné, ale v rokoch 1946 a 1947 dobehlo v Košiciach v porovnaní s ostatným svetom najviac bežcov do cieľa – zhodne 74.
V roku 1960 dostali Košice svoj umelecký symbol. Bronzovú, 3,5 metra vysokú sochu maratónca, pod ktorou môžu všetci obdivovať mená víťazov. Už o rok pribudlo meno z najväčších. Prišiel, videl, zvíťazil. Reč je o Abebe Bikilovi, olympijskom víťazovi z Ríma a neskôr i Tokia. V meste vtedy nežilo ani 80.000 obyvateľov, no pri dobehu sa ich na štadióne tiesnilo temer 30.000 a ďalšie tisícky bohato lemovali trať.
Nasledovali maratóny ozdobené ďalšími zvučnými menami. Svetový rekordér Američan Leonard Edelen vyhral v roku 1963 a na štarte sa postupne striedali skvelí bežci Veľkej Británie a Comonwealthu ako Bill Adcocks, John Farrington, Derek Clayton, či Ron Hill.
Bežať v Košiciach znamenalo splniť pomerne náročný kvalifikačný limit. Ten sa stal minulosťou až v roku 1980, keď sa maratón v Košiciach otvoril aj ženám. Na dlhé roky ho ovládla Nemka Christa Vahlensieck. Už v roku 1977 utvorila v Berlíne svetový rekord 2:34:48, aby v rokoch 1981 – 1988 zvíťazila v Košiciach celkovo 5krát. O víťazstvo sa opakovane pokúšal a jej krajan, dvojnásobný olympijský víťaz Waldemar Cierpinski, no ani jeden z piatich štartov mu na to nestačil. V Košiciach svoju maratónsku kariéru otvoril debutom v roku 1974 i zavŕšil posledným štartom v roku 1985.
Veľkú zmenu priniesol rok 1989. Necelé dva mesiace pred nežnou revolúciou akoby maratón už predznamenal aj spoločenské zmeny. Tradičná trať do Sene a späť, prvýkrát vítajúca bežcov v roku 1926, bola nahradená mestským okruhom. Ten pritiahol pozornosť celého sveta v roku 1997, keď sa v Košiciach konali Majstrovstvá sveta v polmaratóne IAAF. Padali rekordy, keď traja muži dobehli v čase pod 60 minút. Preteky ovládla Keňa a tituly si odniesli Shem Kororia a Tegla Loroupe.
Už o dva roky neskôr, v roku 1999, získali Košice ďalšiu poctu. Hostili 12. svetový kongres AIMS a tak dostali možnosť prezentovať svoju bohatú maratónsku históriu a organizačné schopnosti opäť. Už vtedy, ale i mnohokrát neskôr bolo deklarované, že Košice sú miestom, kde sa organizuje kontinuálne najstarší maratón v Európe. A vo svete má bohatšiu tradíciu len Boston. Pozorným štatistikom neušlo, že oba tieto maratóny majú i dvoch spoločných víťazov. Sú to Švéd Karl Leanderson (Boston 1949,Košice 1948 a 1950) a Belgičan Aurele Vandenriessche (Boston 1963 a 1964, Košice 1965).
Posledným historickým míľnikom bol zatiaľ rok 2014, v ktorom si maratón v Košiciach pripomenul 90. výročie od svojho vzniku a okrem množstva významných hostí sa do zástupu gratulantov postavilo i 10.200 bežcov z celého sveta.